Tradične v piatok od 17:00 bude Podbrezová opäť žiť futbalom. Železiari privítajú v rámci 14. kola II. futbalovej ligy v Zelpo aréne MŠK Púchov. Zápas proti Púchovu bude mať prívlastok rozlúčkový. A to hneď dvakrát. Pre našich chlapcov to bude posledný domáci ligový zápas v jesennej časti sezóny. Pre jedného hráča to však bude rozlúčka s profesionálnou futbalovou kariérou.
Miroslav Viazanko prestúpil do FK Železiarne Podbrezová 30. septembra 2015.
V našom drese nastúpil v 108 zápasoch, v ktorých strelil 9 gólov a na ďalších 13 gólov prihral. V najvyššej slovenskej súťaži Corgoň liga a Fortuna lige odohral celkovo v dresoch Košíc a Podbrezovej 291 zápasov, v ktorých skóroval 30 krát. V aktuálnom ročníku II. ligy nastúpil v siedmych zápasoch, v ktorých odohral 630 minút, strelil jeden gól (v zápase s Trebišovom) a mal jednu asistenciu. Žiaľ, pre pretrvávajúce zdravotné problémy sa rozhodla naša dlhoročná opora a kapitán ukončiť svoju bohatú futbalovú kariéru. Mirovi, ktorý si získal srdcia fanúšikov a zamestnancov klubu nielen výkonmi na ihrisku, ale najmä svojim ľudským a priateľským správaním ďakujeme za odvedené služby v podbrezovských farbách a v súkromnom živote mu prajeme veľa zdravia a úspechov. V exkluzívnom rozhovore nám zhodnotil svoju bohatú futbalovú kariéru, prezradil či to bolo ťažké rozhodnutie ukončiť kariéru a na záver načrtol svoje plány do ďalšej kapitoly svojho života.
Vo veku 37 rokov si sa rozhodol ukončiť svoju bohatú futbalovú kariéru. Bolo to ťažké rozhodnutie zavesiť kopačky na klinec?
„Bolo to rozhodnutie, na ktoré som bol pripravený už dávno. Keďže končím teraz, keď mám 37 rokov, tak ukončenie kariéry nie je vec, na ktorú by som sa nedokázal pripraviť. Nie je to tak, ako keď musia niektorí hráči nútene ukončiť kariéru už v mladom veku kvôli zraneniam. Moje rozhodnutie prišlo tak prirodzene. Bol som na tento krok pripravený a aj viac krát som si už hovoril, že posledné roky už asi aj nadsluhujem. Bolo to síce náročné rozhodnutie, ale nie až také neočakávané.“
Poďme k tvojej futbalovej kariére. Pamätáš si na svoj prvý ligový zápas ? Aké si vtedy prežíval pocity?
„Bola to jarná časť, keď som debutoval v drese 1. FC Tatran Prešov. Ten prvý štart prišiel v Ružomberku. Nastúpil som na záver zápasu, kde som ešte mal aj obrovskú šancu. Mohli sme ten zápas vtedy vyhrať, no nakoniec z toho bola remíza. Zhodou okolností, keď som potom prestúpil do Košíc , tak môj prvý štart bol tiež práve proti Ružomberku. Vtedy sme ten zápas vyhrali a musím povedať, že ja som sa na ten zápas veľmi tešil. Bolo to obdobie, keď som prestúpil z Prešova do Košíc a pre určité komplikácie pri prestupe som musel pol roka nútene pauzovať a mohol som tak nastúpiť až na jarnú časť. Takže preto si tento zápas dodnes veľmi dobre pamätám.“
V najvyššej slovenskej súťaží si pripísal 291 štartov väčšinu v drese Košíc. Dnes môžeme povedať, že patríš k legendám košického futbalu. V klube ťa viedla legenda slovenského futbalu a jeden z najlepších trénerov Slovenska – Ján Kozák. Ako si spomínaš na svoje pôsobenie v Košiciach?
„Čo sa týka pôsobenia v Košiciach a trénera Kozáka tak budem na neho spomínať len a len v dobrom. Tréner Kozák je jedna obrovská persóna slovenského futbalu. Veľa som sa od neho naučil, nielen po futbalovej, ale aj po osobnostnej stránke. Keď sa nato pozerám s odstupom času, tak to bol pre mňa obrovský zážitok trénovať pod jeho vedením. Všetkých trénerov, ktorých som mal pred alebo po trénerovi Kozákovi, tak som ich s nim porovnával. Porovnával som veci, ktoré on mal a iní tréneri nie. Ako tréner a ako osobnosť mal Ján Kozák takmer všetko, čo má správny tréner mať.“
V našom drese si odohral dovedna 108 zápasov. Zažil si pôsobenie vo Fortuna lige, ale aj zostup do druhej ligy. Ako by si zhodnotil svoje pôsobenie u nás?
„Na pôsobenie v Podbrezovej nemôžem povedať takmer nič zlé. Zažil som tu nádherné 4 roky. Musím povedať, že na záver mojej kariéry to bolo fantastické účinkovanie. V Podbrezovej sú vytvorené vynikajúce podmienky na futbal, na to, aby si hráč ten futbal doslova užíval. Ja osobne som si to tu užíval. Bolo mi tu veľmi dobre a na toto obdobie budem spomínať len v dobrom. Špeciálne budem veľmi rád spomínať na druhú sezónu, ktorú som tu strávil. Bola to historicky najúspešnejšia sezóna klubu. Darilo sa nám, boli sme úžasná partia a pre mňa to bola jedna z najlepších sezón, aké som počas svojej kariéry zažil.“
Ak by si mal vypichnúť jeden moment z pôsobenia v našom klube, ktorý by to bol?
„Ťažko určiť jeden moment, pretože tých výnimočných momentov bolo viacero. Najviac mi v pamäti rezonuje zápas so Slovanom Bratislava. Bol to domáci zápas v letnej časti sezóny 2016-2017. Doma sme zdolali Slovan, ktorý bol vtedy veľký ašpirant na titul a my sme týmto zápasom odštartovali víťaznú sériu. Bol to vynikajúci zápas. Vyhrali sme 2:0 pred početnou diváckou kulisou. Boli to vtedy momenty, ktoré sú pre každého futbalistu vzácne a veľmi sme si to vtedy užívali.“
Futbal prináša pekné, ale aj tienisté stránky. Ktorý moment je pre teba ten najkrajší a ktorý zas ten najhorší, ktorý si počas svojej kariéry zažil?
„Najkrajšie momenty boli dva. Keď sme s Košicami vyhrali 2x Slovenský pohár. Boli to nádherné chvíle, pretože sme v pozícii outsidera dokázali vyhrať Slovenský pohár a kvalifikovať sa do pohárovej Európy. Tam sme sa stretli s AS Rím a ten dvojzápas bol obrovský zážitok. Doma sme pred vypredaným Čermeľom dokázali streliť 3 góly obrovskému favoritovi a uhrať cennú remízu. Pre mňa je tento zápas akási čerešnička mojej futbalovej kariéry. Najhorším momentom bolo pre mňa obdobie po prestupe z 1. FC Tatran Prešov do Košíc. Nastali tam určité komplikácie a ja som nemohol pol roka hrať, čo bolo pre mňa dosť frustrujúce. Určite ale neľutujem tento prestup.“
Čo ti futbal dal a naopak aj zobral?
„Musím povedať, že futbal mi toho veľa nevzal. Možno keď som bol malý chlapec, tak som nemal také prázdniny, ako mali ostatné deti. Počas letných prázdnin sme stále trénovali a preto rôzne detské letné tábory sa mňa vôbec netýkali. Ale nikdy som to neľutoval, takže z tohto pohľadu nemôžem povedať, že mi niečo futbal vzal. Naopak futbal mi dal strašne veľa. Naučil som sa disciplíne, pokore, naučil ma tomu, že tvrdou prácou sa dá dosiahnuť stanovený cieľ. Teraz s odstupom času vôbec neľutujem, že som vsadil na futbal a obetoval mu svoj čas.“
Po skončení športovej kariéry množstvo športovcov rozmýšľa čo ďalej . Prezraď nám svoje plány do budúcna. Plánuješ ostať vo futbalovom svete ? Alebo ťa láka niečo iné?
„Tým, že toto rozhodnutie bolo možno trocha nečakané pre viacerých ľudí, ale aj pre mňa, tak do konca roka budem určite doma a budem sa venovať všetkým tým činnostiam, ktoré som doteraz nestíhal. Všetky tie servisné práce, ktoré tu na mňa čakali keď som doma nebol, môžem teraz v kľude stíhať a zvládať. Od nového roka je všetko otvorené. Niektoré veci už mám rozrobené, no je ešte skoro o nich teraz hovoriť.“
