V piatok odohrali železiari posledný ligový zápas v sezóne 2019/2020. V Zelpo aréne privítali žilinskú juniorku a pred domácimi divákmi sa chceli naši chlapci rozlúčiť so sezónou víťazne. Už v druhej minúte mal prvú vážnejšiu šancu Paraj, no v dobrej pozícií mieril hlavou len vedľa hosťujúcej brány. Dobrý úvod pretavili železiari do prvého gólu v 15. minúte, keď sa vo vnútri pokutového územia presadil hlavou vo výbornej forme hrajúci Pavúk – 1:0. V 19. minúte to už mohlo byť o dva góly, no Szeteiova strela opečiatkovala len ľavú žrď Belkovej brány. V 20. minúte mohlo byť vyrovnané, no chybu v našej rozohrávke nepotrestal Holáň, keď zoči- voči Ludhovi nechal vyniknúť nášho brankára. Prvý polčas priniesol ešte jednu zaujímavú šancu domácich. V 38. minúte sa po rohovom kope Pribulu dostal k lopte vo vnútri pokutového územia Špyrka, no ani na dvakrát neprekonal hosťujúceho brankára. Do kabín tak odchádzali naši chlapci s jednogólovým vedením. Železiari začali druhý polčas podobne ako ten prvý. Už po troch minútach to prudkou strelou opäť skúšal aktívny Špyrka, proti bol však opäť hosťujúci Belko. V 75. minúte to už „Špyrovi“ konečne vyšlo, keď sa presadil peknou strelou k ľavej tyči Belkovej brány. V 86. minúte dal gólovú bodku za stretnutím Zachara, keď pohotovo dorazil Ďatkovu strelu. Železiari tak v poslednom zápase sezóny potešili 380 divákov peknými gólmi a aj predvedenou hrou.
Okrem predvedenej hry a strelených gólov priniesol piatkový zápas aj ďalšie pekné a pozitívne momenty. Tým prvým bol návrat na futbalové trávniky našej klubovej ikony Michala Breznanika. Presne po 427 dňoch od zápasu s Nitrou, kde utrpel zranenie kolena, si opäť obliekol na seba podbrezovský dres v súťažnom stretnutí. Nás zaujímalo jeho hodnotenie zápasu. „Posledný zápas sezóny hodnotím pozitívne. Vyhrali sme 3:0 a myslím si, že sme boli celý zápas lepším mužstvom. Aj keď Žilina prišla s mladým mužstvom, ich hráči ukázali kvalitu. Určite budú robiť problémy v druhej lige aj iným súperom. Určite by som to víťazstvo nepodceňoval a nebral ho ako povinné. Ja si to víťazstvo veľmi cením. Povzbudilo nás to do ďalšej práce a nalialo nám to ešte viac sebavedomia do ďalšej prípravy. Zároveň nás to utvrdilo v tom, aby sme tej ceste, na ktorú sme sa vydali verili ešte viac,“ začal svoje rozprávanie 34-ročný záložník. Na ihrisko sa v súťažnom zápase vrátil po viac ako roku, a ako sám priznáva cesta späť na futbalové trávniky nebola vôbec jednoduchá. „Tak to zranenie bolo nepríjemné. Myslel som si, že rekonvalescencia po zranení predného krížneho väzu potrvá tak pol roka. No bohužiaľ v mojom prípade to trvalo dlhšie. Už keď som sa dal dokopy, prišla pandémia korona vírusu, a tak sa môj štart opäť oddialil. Takže vyše roka som trávil väčšinu času v posilňovni a na bicykli. Myslím si ale, že už som pripravený. Samozrejme po kondičnej stránke to ešte nie je top level, ale cítim sa stále lepšie a lepšie,“ opísal dlhé obdobie bez futbalu „breza“ a prezradil , ako sa na ihrisku po tak dlhej pauze cítil:„Cítil som sa dobre. Aj keď tie prvé minúty boli trocha hektické. Hralo sa zo strany na stranu, hneď som sa zadýchal. Predsa len vyše roka som nehral súťažný zápas. Niečo iné je tréningy a úplne niečo iné zasa zápas. Druhý gól mi pomohol, hra sa troška ukľudnila a už to nebolo také hektické.“ Michal nastúpil na ihrisko v 66. minúte a spolu s ním prišiel na ihrisko aj Patrik Gajan. Pre stále len 18-ročného odchovanca klubu to bola v piatok premiéra v drese A-mužstva v súťažnom stretnutí. Vekový rozdiel medzi Mišom Breznanikom a Patrikom Gajanom je 16 rokov, no jednu vec majú spoločnú. Obaja sú rodákmi z Revúcej a nás zaujímalo ako sa na premiéru Patrika Gajana pozerá oveľa skúsenejší harcovník: „Som veľmi rád, že Paťo prišiel do áčka. Je veľmi talentovaným hráčom. Samozrejme prišiel z dorastu a musí si zvykať na mužský futbal. Osobne si myslím, že s tým nebude mať veľký problém. Je disciplinovaný a veľmi talentovaný. Ak bude na sebe tvrdo pracovať aj naďalej, môže to dotiahnuť ďaleko. Kým budem v kabíne budem mu neustále pomáhať. Poznám sa s jeho rodinou, jeho otec tu v klube hrával, sme priatelia. Prajem mu, aby na sebe neustále tvrdo pracoval a aby to vo futbale dotiahol ďaleko. Teším sa, že sme mohli spolu nastúpiť v jednom drese a verím, že tých spoločných zápasov bude pribúdať,“ zakončil svoje rozprávanie Michal Breznanik, ktorý počas svojej bohatej futbalovej kariéry obliekal dresy ruského Amkaru Perm, českých klubov Sparty Praha, Dukly Praha, Slovana Liberec a dres Slovana Bratislava. Na svojom konte má aj 9 štartov v najcennejšom reprezentačnom drese.
Kým pre skúseného Miša Breznanika to bol v piatok v poradí 42. zápas v drese Železiarni Podbrezová, pre Patrika Gajana to bol vôbec prvý štart v áčku. Nás zaujímalo aké pocity prežíval pred zápasom: „Pocity boli úžasné. Už som sa nevedel dočkať momentu, kedy si na seba konečne prvýkrát oblečiem dres A-tímu. O to krajšie bolo to, keď som mohol ísť na ihrisko spolu s Mišom Breznanikom. Všetci vieme, aký je pre nás dôležitý. Či už na ihrisku alebo v kabíne. Teší ma to o to viac, že pochádzame z rovnakého mesta a že sa vrátil v momente, keď som ja mohol prvýkrát obliecť dres áčka,“ neskrýval svoje nadšenie z premiéry stále len 18-ročný Revúčan a jedným dychom sa aj priznal, že pociťoval miernu nervozitu. „Áno, musím sa priznať, že tam mierna nervozita bola. Tréner ma na ihrisko posielal s tým, aby som bol sebavedomý a nebál sa hrať futbal. Našťastie mi vyšli úvodné dotyky s loptou a hneď tá nervozita zo mňa opadla.“ Sympatický, vysmiaty mladík nakoniec rozhovoru priznal, že sa mu v piatok splnil jeden veľký cieľ: „V Podbrezovej som od svojich 11 rokov. Odkedy som prišiel do klubu vytýčil som si jediný cieľ – dostať sa do A-tímu. Teraz sa mi to podarilo. Znamená to pre mňa veľmi veľa. Naďalej sa budem na tréningoch snažiť pracovať na 100% a verím, že tých príležitosti nastúpiť bude pribúdať,“ zakončil svoje rozprávanie po debute v A-tíme Patrik Gajan.
