Na Horehronie prišiel líder tabuľky zo Žiliny, čo sľubovalo veľmi atraktívny duel. Predpoklady sa naplnili a viac ako dvetisíc divákov si určite muselo úroveň stretnutia pochvaľovať.
Domáci „Železiari“ už od úvodu na súpera vybehli a dostali ho pod tlak. Presné kombinácie a rýchle kontry preverili hosťujúcu obranu, ktorá dlho odolávala. Niekoľko náznakov šancí z podbrezovskej strany sa neujalo, a tak išli do vedenia hráči MŠK. Najlepší strelec našej ligy Filip Hlohovský prudko zakrútil loptu z ľavého krídla a trafil do siete. Popred Kuciaka ešte prebehol Šejdajev, čím gólmana zmiatol a ten ostal bez šance. Odpovedať na seba nenechala dlho čakať, pretože domáci po rozohrávke prešli pred pokutové územie súpera, kde si Turňa narazil s Kochanom a po prihrávke záložníka domácich sa krajný obranca ocitol vo veľkej šanci pred brankárom Volešákom. V nej si počínal ako skúsený útočník a gólmana Žiliny prekonal strelou povedľa neho: „Som rád, že sa mi to podarilo zakončiť. S Maťom Kochanom som si to dobre narazil a on ma vysunul do vyloženej príležitosti. Radšej by som zobral tri body ako ten gól,“ hodnotil po stretnutí strelec vyrovnávajúceho presného zásahu. Chvíľu na to mohli domáci skórovať znova. Podio posadil center z priameho kopu na hlavu Patrika Vajdu, ktorého zakončenie z uhlu dvojica hosťujúcich hráčov zastavila na bránkovej čiare. Lopta sa síce dostala presne na kopačku Kriváka, avšak ten z veľmi dobrej pozície svoj voleja nasmeroval nad. V závere prvej štyridsaťpäť minútovky neuspel na druhej strane Hlohovský a do šatní sa išlo za vyrovnaného stavu: „Myslím si, že dážď ihrisku len pomohol, hra sa zrýchlila. Po tom dnešnom výkone a zápase ľudia naozaj vidia a uveria tomu, že sa tu dá hrať slušný a poctivý futbal. Malo to všetky parametre, ktoré prvá liga má mať. Lopta nám išla rýchlo od nohy, dalo sa kombinovať. Dnes sme pobavili divákov aj my, nie len Žilina. Pevne dúfam, že naša forma bude mať stúpajúcu tendenciu,“ vyjadril sa brankár Martin Kuciak.
Polčasový rezultát zmenil už po dvoch minútach druhého dejstva Endy Opoku Bernadina. Holanďan ťažil z veľmi dobrej práce Polievku a jeho prihrávky do šestnástky, ktorá sa do streleckej parkety odrazil od stopéra Kašu. Mladý legionár následne tvrdou ranou otočil skóre: „Dostal som prihrávku sprava od Roba Polievku. Hovoril som sám sebe, že musím strieľať k žrdi a som šťastný, že som sa presadil,“ povedal. Podbrezovčanov však následne mohli mrzieť nepremenené šance. Jednu obrovskú mal Patrik Vajda, ktorý ľavačkou vypálil spoza šestnástky prudko a nebezpečne smerom do priestoru troch žrdí. Volešák sa musel vyznamenať. O pár minút neskôr neuspel ani aktívny Kochan, ktorý ostal osamotený v dobrej pozícii, no namieril na svojho protivníka stojaceho medzi tromi žrďami žilinskej svätyne. Hostia tak vyrovnali po rohovom kope. Tlak „Šošonov“ vyústil po rohu v 76. minúte, kedy Hlohovského center nešťastne pohladil Matej Kochan priamo do vlastnej siete a tým stanovil konečný výsledok na 2:2: „Som sklamaný, pretože ak doma dáme toľko gólov a aj tak nevyhráme s takýmto súperom v zápase, kedy sme k tomu mali bližšie, boli by sme veselší. K dobrému zápasu prispeli obe mužstvá kvalitou a húževnatosťou. Videli sme zaujímavé stretnutie, v ktorom sme dokázali hrať vyrovnanú partiu a tempo futbal,“ hodnotil na tlačovke kormidelník Marek Fabuľa: „Na druhej strane som ale pyšný, že chlapci siahli na dno síl, no je na škodu veci, že sme nezostali trojbodoví. Akceptujem však tento výsledok.“
Debut v základnej zostave si užil aj mladý útočník Filip Lepieš, ktorý nahradil stále zraneného Matúša Mikuša „Som šťastný a rád, že kompaktnosť mužstva sa aj napriek zdravotným problémom nezlomila. Chlapci dokážu zaceliť diery v zostave. Teším sa z toho, že dnes na svoj debut nastúpil sedemnásťročný Filip Lepieš. Urobil penzum práce. Je to vysoký level, ale bol hodený do vody a dokázal plávať,“ ozrejmil tréner Fabuľa. „Matúš Mikuš bol napísaný v základnej zostave, ale po včerajšom tréningu, kedy ešte netrénoval naplno, sme taktizovali a chceli mu dať šancu, či je pripravený na sto percent. Po rozcvičke povedal, že nie je, takže sme zvolili verziu s Lepiešom.“
Matej Kubove