Jesennú časť sezóny majú za sebou aj chlapci z kategórie mladších žiakov U-13. Hlavný tréner Patrik Müller nám v rozhovore zhodnotil jej priebeh a prezradil tiež, čo ho v doterajšom priebehu najviac potešilo.
Tréner, máme za sebou 12 súťažných stretnutí. Ako ste spokojný s jesennou časťou sezóny?
Jesenná časť bola špecifickou z pohľadu prechodu chlapcov na veľké ihrisko a hru 11:11. Niektorí chlapci sa s týmto zžili skôr, ostatným trvala adaptácia o niečo viac, čo sa prejavilo aj na nevyrovnanosti našich výsledkov a výkonov. Musím povedať, že s niektorými zápasmi a výkonmi som bol veľmi spokojný, no mrzia dve zahanbujúce prehry proti Ružomberku a Liptovskému Mikulášu. Tieto zápasy neboli vôbec hodné výkonom v prvej žiackej lige. Dôležité je pre nás to, že prvý polrok na veľkom ihrisku ukázal naše silné stránky i slabiny, na ktorých máme možnosť pracovať počas dlhej zimnej prestávky.
V kategórii U-13 nie je veľmi na mieste hovoriť o tabuľkovom postavení. Je ale súčasné 10. miesto skutočným odzrkadlením kvalít tímu?
Myslím si, že určite nie, v tejto kategórii sa primárne na tabuľkové umiestnenie nepozeráme. No, ako v každom športe, chceme víťaziť a posúvať sa vpred. Bodové rozdiely tímov po piate miesto v tabuľke sú minimálne. Ak by sme boli zvládli zápasy proti súperom v našej výkonnostnej úrovni, boli by sme s určitosťou vyššie v tabuľke. Pozitívny je fakt, že v zápasoch proti tímom od druhého po štvrté miesto, ktoré sú výrazne odskočené v tabuľke, sme dokázali trikrát remizovať a súperov sme trápili do posledných minút. V chlapcoch je herný potenciál, ktorý ale naplno rozvinú až pri 100% nastavení na každý tréning i zápas.
Chlapci sa pri prechode do kategórie U-13 musia adaptovať na veľké ihrisko. Pre Vás, ako trénera, to predstavuje výzvu naučiť chlapcov novým návykom. Z tohto pohľadu to asi vyžaduje veľa trpezlivosti?
V príprave chlapcov nevidím výrazné rozdiely. Okrem práce na väčšom priestore sa neustále zameriavame na rovnaké princípy, ako pri hre na malé ihrisko – výraznú intenzitu v tréningoch a zápasoch, vyhľadávanie pressingových situácií, sebavedomie a konštruktívne riešenie všetkých herných situácií, dôraz v osobnom súboji a budovanie víťaznej mentality a odolnosti, s čím sa trápime asi najviac.
Najdôležitejšou úlohou ako trénera je chlapcov neustále zlepšovť výkonnosť. Na čo kladiete v tréningovom procese najväčší dôraz?
Tréningový proces je pre mňa osobne najdôležitejšou časťou v príprave týchto vekových kategórií. V prvom rade kladieme dôraz na prácu s loptou, jej ovládanie v rôznych herných situáciách a herných priestoroch. Už ako bolo spomínané, hra na veľké ihrisko vyžaduje aj základné princípy spolupráce, čo je ďalšou z našich úloh v tréningu. Keďže sa chlapci vyvíjajú aj po fyzickej stránke, do tréningu zapájame aj rôzne prekážkové dráhy, koordinačné a rýchlostné cvičenia, ktoré budujú dobrý pohybový základ pre športový výkon. V neposlednom rade je vo veľkej miere zastúpená v našich tréningoch aj prípravná hra v rôznych formách (malé hry, prečíslenia, voľná hra), čo je základom aplikovania nadobudnutých zručností do herných podmienok.
Pri pohľade na doterajšie pôsobenie pri kategórii U-13 prevládajú vo vašich pocitoch viac pozitíva, či negatíva? Ak by ste mali vybrať momenty, ktoré Vás doteraz potešili najviac, ktoré by to boli?
Jednoznačne pozitíva, keďže za rok a pol práce s chlapcami ročníka narodenia 2007 sme sa výrazne posunuli vpred. Aj jesenná časť ukázala, že naša spoločná práca je na dobrej ceste. Pozitívne boli určite zápasy proti Žiline, či Námestovu, v ktorých sme vo väčšej časti zápasu dominovali a aj viedli, no nakoniec z toho boli len dva body za dve remízy. Ďalším pozitívom je tréningová účasť a snaha, no neustále čakáme od niektorých chlapcov viac zanietenia a chuti do futbalu, čo by nás všetkých mohlo cez konkurenčné prostredie posúvať ďalej. V závere by som chcel poďakovať za spoluprácu aj asistentovi Martinovi Boháčikovi, ktorý je vo výraznej miere zodpovedný za náš progres a vedúcej družstva Valérii Lukáčovej za servis pri príprave zápasov.
