Obranca Marek Kristián Bartoš je dlhodobo lídrom našej defenzívy a jeho kvalitné výkony mu priniesli pozvánku do národného tímu Slovenska. O tom a aj o súčasnej situácii na Horehroní rozprával v rozhovore.
Aké si mal pocity, keď si sa dozvedel o pozvánke do národného tímu?
„Bolo to hlavne prekvapujúce, pretože som to nečakal, ale je to môj splnený sen, keďže som sa už ako malý pozeral na slovenských reprezentantov a na samotné zápasy. Teraz som s nimi mohol byť v jednom tíme. Je to motivácia do ďalšej práce.“
Aké si mal pocity, keď si prišiel na zraz a ako to prebiehalo?
„Pre mňa to bolo niečo nové, keďže som na reprezentačnom zraze nikdy nebol. Spoznával som sa so všetkými chalanmi. Osobne som sa nepoznal s nikým. Z tohto pohľadu to bolo trochu zložitejšie, ale ja nemám problém sa s niekým zoznámiť. Chalani boli super, priateľskí. Ten servis a všetko okolo bolo niečo úplne iné, na veľmi vysokej úrovni. Takisto kvalita hráčov. Až do tých samotných zápasov som si ani nemyslel, že môžem byť tak blízko vedľa takých hráčov ako tam boli. Škoda, že som nenastúpil, ale napriek tomu to bol skvelý pocit a ani v najlepšom sne som o tom nesníval.“
Aké boli tréningy s najlepšími slovenskými hráčmi?
„Tréningy boli viac-menej taktické. Niečo iné ako v Podbrezovej. Netrénovalo sa až tak veľa, ako som si myslel. Bolo to zamerané hlavne na zápasy. Kvalita hráčov je na najvyššej úrovni. Či je to Stano Lobotka alebo Ondrej Duda, to sú fantastickí hráči. Bol to skvelý pocit, keď som si s nimi mohol zatrénovať, zažiť atmosféru tréningu aj zápasov, čiže skvelé pocity pre mňa.“
Nenastúpil si, ale byť vedľa Haalanda či Ødegaarda bolo asi skvelé…
„Určite áno. Ako som hovoril, o tomto som ani nesníval a zrazu vyjdem na rozcvičku a vedľa mňa ide Haaland s Ødegaardom, ktorých sledujem v televízii. Jediná škoda, že som sa nedostal na to ihrisko. Rád by som si proti ním zahral.“
Mal si po zraze aj debatu s trénerom Calzonom?
„Viac-menej prebehla komunikácia na začiatku. Keď sme sa zoznamovali, tak sa ma pýtal, na akej pozícii nastupujem najčastejšie, ako dlho tam hrám. Potom to bola komunikácia hlavne s asistentami z pohľadu taktiky a podobne.“
Odbočme ešte k Podbrezovej. Ako hodnotíš zápas v Trnave?
„Keď dostanete na začiatku zápasu gól, tak to s vami trochu zatrasie. Taký úvod sme si nepredstavovali. Chceli sme hrať svoju hru, čo sa nám v prvom polčase veľmi nedarilo. Neviem, či tam bol rešpekt zo súpera alebo prostredia, ale v Trnave sa nám to stalo viackrát. Do zápasu sme sa dostali až v druhom polčase, kedy sme začali robiť veci, na ktorých dennodenne pracujeme. Hrali sme sebavedomo, dostávali sme sa do šancí, ale máme problém s ich premieňaním. Nie sme v zakončení dostatočne pokojní. Ako keby sme až príliš chceli a niekedy sa to nedarí. Musíme počkať, kým motyka vystrelí a chytíme sa.“
V posledných zápasoch si hral aj vľavo. Bola to veľká zmena?
„Tréner ma tam posunul, aby som bránil Barseghjana, ale kde ma tréner postaví, tam zahrám. Keď som vedel, že pôjdem zľava, bola to pre mňa výzva, ale povedal by som, že som sa tam cítil možno aj lepšie ako napravo. Mohol som si loptu brať na stred, na moju silnú pravú nohu. Neviem, či som zľava až tak nebezpečný a dopĺňal som tam útok, keďže to bolo pre mňa nové, ale nevidím medzi tými stranami až taký rozdiel.“
V tejto sezóne si strelil štyri góly, takže aj smerom dopredu ti to ide…
„Tých gólov mohlo byť ešte viac, hneď na začiatku sezóny som mal šance, ale gólovo sa mi celkovo darí. Mám však pozíciu takú, že skôr sa musím sústrediť na bránenie, kde chcem byť stopercentný. Síce sme dostali nejaké góly, no defenzíva ako celok pracuje dobre. Keď má obranca v kolonke aj nejaké góly, tak je to len plus.“
Dlho si hral pred Rišom Ludhom, teraz sú tam Ivan Rehák a Adam Danko. Je tam nejaká zmena?
„Ani nie, je to veľmi podobná situácia, keďže chalani sú v klube už dlho. Síce boli v Pohroní, ale prišli ešte lepší. Na rozohrávke sú obaja s Rišom viac-menej vyrovnaní. Rozumieme si veľmi dobre. Obaja sú mladí, potrebujú získať skúsenosti, ale sú to výborní brankári.“
