Koronakríza opäť výrazne zasiahla do športového sveta. S výnimkou najvyššej slovenskej futbalovej súťaže – Fortuna ligy sú všetky ostatné futbalové súťaže prerušené. Výnimkou nie sú ani súťaže mládeže. My sme tento čas využili na rozhovor s trénerom našej 19-tky Rasťom Urgelom. V rozhovore nám prezradil to ako vníma a trávi toto obdobie, no hlavne sme sa zhovárali o našej 19-tke.
Pán tréner, koronakríza opäť naplno zasiahla do športového sveta. Prerušili sa mládežnícke ligové súťaže, chalani trénujú individuálne. Ako vy vnímate vzniknutú situáciu, jej dopady na šport?
„Už druhýkrát v tomto roku sa pozastavilo všetko, nielen šport a musím povedať, že ten ekonomicky utrpel asi najviac. Spolu s kultúrou, podnikaním v gastro, či v cestovnom ruchu. Dopad to má na nás všetkých a na mladých športovcov obzvlášť. Kto robil vrcholový šport určite vie, že prerušiť spoločný tréningový proces na niekoľko týždňov, či mesiacov, nie je pre organizmus žiadneho športovca ideálne a individuálny tréning sa nevyrovná tímovému. Zase budeme musieť veľmi veľa doháňať, lebo všetci hráči neprídu pripravení na rovnakej úrovni. Okrem tohto, jednotlivé športy a kluby strácajú príjmy zo vstupného, od sponzorov, čo môže byť pre niektoré aj likvidačné. Všetci však pevne dúfame a veríme, že táto situácia čoskoro pominie a postupne sa vrátime do zabehnutých koľají a hlavne v zdraví.“
Hráči trénujú individuálne alebo v malých skupinách, majú teraz oveľa viac voľného času. Ako sa vy snažíte využiť toto obdobie? Venujete sa možno nejakým iným aktivitám, na ktoré počas sezóny nie je čas?
„Áno, všetci dostali individuálne plány, aby sa udržiavali silovo aj vytrvalostne a tie nám trénerom posielajú ako spätnú väzbu formou mobilných aplikácií. Čo sa týka mňa, tak sa momentálne venujem štúdiu UEFA ELITE YOUTH licencie, dennodennej kontrole a plánovaniu individuálnych tréningov hráčov U19 a analýze jesennej časti. Samozrejme, teraz je väčší priestor aj na rodinu, takže sa venujem aj jej.“
Prejdime teraz k bilancovaniu jesennej časti, ktorá je aktuálne stále prerušená. Aktuálne sa naša 19-tka nachádza na predposlednej 11.priečke. Ako hodnotíte doterajšiu časť sezóny? Môžeme byť s aktuálnym umiestnením v tabuľke spokojní?
„Určite nie je v klube s postavením kategórie U19 spokojnosť, pretože všetci očakávali, že budeme stáť tabuľkovo vyššie. Ani tréneri a hráči, však nie sme a nemôžeme byť úprimne spokojní. Napriek všetkému sme mali niektoré zápasy dobre rozohrané, bohužiaľ, sme ich nedotiahli do lepšieho výsledkového konca. Myslím si, že sme mohli získať o nejakých 6-7 bodov viac a byť v kľudnom strede ligovej tabuľky. Preto nás pred jarnou časťou čaká veľa poctivej a pokornej roboty, lebo na keby sa nehrá.“
Kde možno hľadať príčiny toho, že sa nám podarilo z jedenástich odohraných stretnutí získať len 8 bodov za 2 výhry a 2 remízy. Je táto zápasová bilancia reálnym odzrkadlením kvality aktuálneho kádra?
„Tých príčin je určite niekoľko. Ale ako som to spomínal v predchádzajúcej odpovedi, bodov mohlo byť kľudne viac, a inak by sme sa pozerali na celkové postavenie kategórie, aj ju inak hodnotili. Určite má táto skupina hráčov naviac, ako ukázala v jesennej časti. Hlavne treba zastabilizovať ich kolísavú výkonnosť, ako aj výkonnosť celého tímu, neustále pracovať na zlepšení každého jedného hráča. To by malo byť úlohou číslo jeden pre nás trénerov v ďalšom období. Častokrát ale dôležitú úlohu v zlepšení zohráva čas a hlavne trpezlivosť. Zažil som to osobne v Žiari nad Hronom ako tréner, kde sme v priebehu roka prebudovali tím, ktorý sa zachraňoval, nemal výsledky, málokto mu veril, nakoniec však vyhral celú súťaž a o rok už hral vo Fortunalige medzi dvanástimi najlepšími tímami na Slovensku. Všetko chce dôveru v to, čo robíte, svoj čas… Nič nejde zo dňa na deň, z týždňa na týždeň. A hlavne, nie v kategóriách mládeže.“
Mužstvo inkasovalo v jedenástich stretnutiach až 30-krát, čo je najviac spomedzi všetkých mužstiev. Len v jednom stretnutí sme si dokázali udržať čisté konto. Bola najmä hra v defenzíve našou najväčšou slabinou alebo je potrebné sa nato pozerať komplexnejšie?
„To, že sme dostali najviac gólov, skresľujú najmä dve vysoké prehry v Dunajskej Strede a v Ružomberku, kde sme dostali spolu 13 gólov. To by sa nám nemalo stávať… Je to pre nás poučenie a memento zároveň. Treba sa na to však pozrieť aj trošku komplexnejšie ako sa pýtate. Po prestávke spôsobenej ochorením COVID-19 sa budovalo úplne nové mužstvo a hlavne v defenzíve sme hrali po väčšine s hráčmi ročníka 2003, ktorí sa iba v letnom období presunuli do kategórie staršieho dorastu a začali zbierať svoje prvé ligové skúsenosti v tomto dvojročníku. Nebolo to však len o nich, ale o defenzíve celého tímu. Tu musíme jednoznačne zapracovať a zlepšiť ju. Okrem toho, príprava bola krátka, viacero hráčov prišlo nepripravených, nových aj domácich hráčov, ich kvalitu, či morálno-vôľové vlastnosti sme spoznávali v súťaži za pochodu aj my, noví tréneri. Tých faktorov a kotrmelcov bolo teda viac prečo si to celé nesadlo. My si ich v klube interne vyhodnocujeme, aby sme sa zlepšili, po prípade ešte doplnili o hráčov, ktorí by nám pomohli v jarnej časti na postoch, kde sme mali problémy.“
V jesennej časti sme odohrali zápasy, v ktorých sme od súpera neboli slabší, no napriek tomu sa nám väčšinu týchto zápasov nepodarilo zvládnuť. Keď sa na jednotlivé zápasy pozeráte s odstupom času, v ktorých z nich ste boli s výkonom mužstva spokojný?
„Herne to nie vždy bolo zlé. Boli aj zápasy, kde sme boli lepším tímom, kde našu hru vyzdvihli aj tréneri súpera, ale nezvládli sme ich výsledkovo. Bolo to napríklad v Michalovciach, v Poprade. Doma s Duklou BB sme inkasovali v poslednej minúte po rohovom kope a stratili v závere dva body, aj keď to bol remízový zápas. Dobré zápasy sme odohrali v Trnave, so Senicou, doma so Žilinou. Ale bolo toho málo, čo by nás a aj fanúšikov potešilo z pohľadu konečného výsledku a umiestnenia.“
Aj napriek tomu, že to umiestnenie a výsledky neboli počas jesene ideálne, našlo sa niečo čo vás potešilo alebo príjemne prekvapilo ? Výkony jednotlivcov? Ich progres? Alebo niečo úplne iné?
„Určite tie zápasy, ktoré som spomínal a zvládli sme ich aj herne, aj bodovo. A keďže do klubu a do tejto kategórie sme prišli hlavne so snahou postupne vychovať čo najviac hráčov pre dospelý futbal a A-tím, tak potešila stúpajúca výkonnosť hráčov ako je Gajan, Szetei, že nám v prvom mužstve postupne zbierali skúsenosti Brozman, Lichner, Krnáč, či mladý Šuľák. Samostatnou kapitolou sú brankári Danko a Mego, obaja nás podržali vo viacerých zápasoch. Pri nich sa postupne ukazuje výborná práca tohto úseku v klube pod dohľadom trénerov brankárov Čechoviča a Polónyho.“
Pán tréner, chalani momentálne trénujú individuálne v domácich podmienkach? Dá sa vôbec v domácich podmienkach trénovať tak, aby chalani zaznamenali nejaký progres a zlepšili sa? Alebo je to skôr o nejakom udržiavaní sa?
„Osobne som presvedčený, že je to skôr o tom udržiavaní sa. Môže sa však stať, že niektorí hráči sa zlepšia silovo, iní zase vytrvalostne. Ale všetkým bude kolektívny tréning a práca s loptou chýbať. To sa jednoducho nahradiť nedá.“
Na záver otázka, je ešte otázne či sa v tomto roku rozbehnú dorastenecké ligové stretnutia. Na čom je potrebné do ďalšieho obdobia (druhej časti sezóny) zapracovať, či už v tréningovom procese, v hernom prejave alebo v hráčskom kádri tak, aby sa postavenie v tabuľke a výsledky našej 19-tky zlepšili?
„Určite sa musíme zlepšiť vo všetkom. Klub nám vytvára výborné podmienky v tréningovom procese, dennodennom servise, materiálnom zabezpečení a my sme mu úprimne zostali veľa dlžní v prvej polovici sezóny. Chceme to spoločne zmeniť a ja osobne aj verím, že po jari budeme na tom lepšie, budeme sa viac radovať a usmievať. Musíme byť však kritickí, niesť ako tréneri zodpovednosť a kritiku prijať aj z vonku. Urobili sme nejaké chyby, pomenovali sme si ich a pracujeme na ich odstránení. Netešili sme sa okolo kategórie U19 toľko, ako sme určite chceli, ale verím, že aj fanúšikovia, ktorých sme si nepriklonili na svoju stranu v jesennej časti, nám budú naďalej fandiť a podporovať nás v dobrom aj v zlom. Hlavne mladých hráčov, ktorí to veľakrát potrebujú viac ako kritiku. Veď môžu byť raz súčasťou základnej zostavy A-tímu ako napríklad Ludha, Kováčik, Bakaľa, Ďatko, Galčík,… Toto je ten najdôležitejší merateľný výsledok v práci s mládežou. Treba dať mladým chlapcom priestor, čas, veriť im, povzbudiť ich, aj keď sa nedarí. Určite sa o pár rokov nikto nebude pýtať, ako sme boli na tom v tabuľke po polovici sezóny v danom roku, ale koľkých hráčov sa nám podarilo spoločne vychovať pre podbrezovský, či slovenský klubový futbal. Som presvedčený, že sa nám to v klube podarí a v priebehu 2-3 rokov sa budeme všetci radovať z ďalších našich odchovancov v prvom mužstve alebo v iných ligových tímoch. To by malo byť a aj je primárnym cieľom pre nás, mládežníckych trénerov.“
