Do Podbrezovej sa vracia obranca Matej Oravec, ktorý na Horehroní pôsobil v roku 2019 a je pre nás už domácim futbalistom. V prvom rozhovore po podpise zmluvy hovoril o svojom návrate, ambíciách či futbale a živote v USA.
Prečo si sa rozhodol vrátiť sa do Podbrezovej?
„Nechcel som podpisovať dlhodobý kontrakt, pretože stále mám zmluvu platnú ešte rok a pol s Philadelphiou Union. Podbrezová prišla jediná s hosťovaním na celú sezónu. Potom budem ešte polroka hráčom Philadelphie, no to momentálne neriešim. Som rád, že Podbrezová mi ponúkla takýto kontrakt.“
S akými cieľmi prichádzaš?
„Chcem sa rozohrať, pretože vo Philadelphii som dlhšiu dobu nehral. Podbrezová sa netají tým, že chce hrať na popredných priečkach tabuľky.“
Odkedy si odišiel sa toho veľa nezmenilo…
„Stále poznám väčšinu kabíny a stále je to tu príjemné. Do Podbrezovej sa vždy rád vraciam, vždy to tu bolo príjemné. Myslím si, že keby sa vtedy nezostúpilo, tak možno som tu doteraz.“
Spomienky na Podbrezovú sú aké?
„Výborné. Keby boli zlé, tak nikdy by som sem naspäť nešiel. Som rád, že Podbrezová sa ozvala. Nerozmýšľal som a prišiel som.“
Nový je však tréner. Ako na teba pôsobí?
„Mali sme už pár rozhovorov, pôsobí na mňa výborne. Je to skúsený tréner, vie to s hráčmi a ide z neho veľmi dobrý pocit.“
Aké je to pre teba osobne byť späť na Slovensku?
„Veľmi dobré. Po polroku som videl rodinu. Síce som bol doma krátko, musel som ísť do Podbrezovej, ale užil som si to. V Amerike bolo krásne, no doma je doma a momentálne sa už sústredím len na Podbrezovú.“
Aké bolo pôsobenie vo Philadelphii?
„Keď som prišiel, tak to bolo fajn. V príprave som hrával, dal som gól, ale potom som dostal do tela vírus, dva mesiace som nemohol hrať futbal a následne to išlo dole vodou. Ešte ten prvý rok som chodil aspoň na lavičku, no v druhom roku so mnou vôbec nepočítali. Kedy zmením dres, bola len otázka času.“
Ten vírus bol ešte pred Covidom?
„Bolo to ešte predtým, ale podľa mňa je dosť možné, že som mal koronavírus, pretože som mal presne také príznaky. Ťažko sa mi dýchalo a bol som unavený, len vtedy ešte COVID-19 nikto nepoznal. Bolo to v začiatkoch, keď sa to rozbiehalo. Je možné, že som mal Covid, no to už nikto nevie.“
Aká je MLS?
„Je to veľmi fyzická liga, hrá sa tam futbal hore-dole. Bol to veľký rozdiel oproti Slovensku. Kondične som to potom dobehol.“
Užil si si USA aj mimo futbalu?
„Áno. Vždy, keď sa ma niekto na to opýta, tak poviem, že je to krajina neobmedzených možností. My sme sa tam s priateľkou za rok a pol vôbec nenudili. Každý deň a každý víkend sme mali čo robiť. Aj keď prišiel koronavírus, tak veľa toho bolo otvoreného. Možno prvé dva-tri mesiace, keď to celé vypuklo, tak sme nemohli ísť hrať bowling alebo golf, no inak sme to nepocítili až tak. Philadelphia má navyše výbornú polohou. New York sme mali hodinku. Blízko boli pláže, parky… Stále bolo čo robiť.“
Postretával si aj niektorých hviezdnych hráčov?
„Hlavne, keď sa po koronavíruse obnovila súťaž. Vtedy sa nehralo klasicky, ale spravil sa turnaj „MLS is back“ a všetky tímy sme bývali v jednom hotelovom komplexe v Disneylande, v Orlande. Tam som napríklad stretol vo výťahu Javiera „Chicharita“ Hernándeza. Nevedel veľmi dobre po anglicky, ja sám som mu nerozumel najlepšie. Pýtal sa ma, kde nájde spoluhráča. To bol asi taký najväčší zážitok, ale hrali sme proti Orlandu, kde bol Nani, takisto Bacary Sagna alebo Bojan Krkič z Montrealu. To sú pre mňa veľké mená.“
