Starší dorastenci odštartovali prípravu na jarnú časť sezóny už pod vedením novej trénerskej dvojice. Doterajšieho trénera Tomáša Kvačkaja s asistentom Patrikom Nemčíkom nahradilo trénerské duo Milan Nemec – Rastislav Urgela. Oboch trénerov netreba futbalovej verejnosti veľmi predstavovať. Milan Nemec, rodák z Rudna nad Hronom, má za sebou bohatú futbalovú kariéru. V drese Slovana Bratislava a Dukly Banská Bystrica odohral 275 ligových zápasov v ktorých strelil 52 gólov. Bol aj pri prvej historickej účasti Bystrickej Dukly v pohárovej Európe 19. septembra 1984. V domácom stretnutí proti Borussii Mӧnchengladbach strelil 2 góly. V roku 1981 sa stal víťazom Slovenského pohára. Za československú reprezentáciu odohral v roku 1984 dva zápasy a ďalšie dva zápasy pridal v olympijskom výbere Československa. Trénerskú kariéru odštartoval Milan Nemec práve tu v Podbrezovej, kde sa s mužstvom dostal z tretej ligy do druhej. Neskôr pôsobil ako asistent trénera Jurkemika a Peczeho v Žiline, dokonca 17 krát viedol žilinské áčko ako hlavný tréner. Po angažmánoch v Z. Moravciach a v Senici sa v roku 2011 stal koordinátorom prípraviek v FK Pohronie. V roku 2017 sa stal hlavným trénerom A-mužstva FK Pohronie Žiar n/H. Počas dvoch sezón sa mu spolu s jeho trénerským kolegom Rastislavom Urgelom podarilo z tímu bojujúceho o záchranu v II. lige vybudovať mužstvo, ktoré postúpilo do Fortuna ligy.
Rastislav Urgela počas svojej futbalovej kariéry obliekal dresy Dukly Banská Bystrica, Lokomotívy Zvolen, Žiaru nad Hronom a Slovana Bratislava. V drese Banskobystrickej Dukly zažil postup do I.ligy a v sezóne 2003/2004 sa stal v jej drese vicemajstrom ligy. V nasledujúcej sezóne si zahral aj európsky pohár a v roku 2005 sa stal víťazom Slovenského pohára. V sezóne 2006/2007 už ako hráč ŠK Slovan Bratislava skončil v tabuľke I. ligy na bronzovej priečke. Na trénerskú dráhu sa vydal v roku 2010, keď začal pracovať s mládežou v Žiari nad Hronom. S hráčmi s ročníkom narodenia 2003 sa dokázal počas 4 rokov dostať do absolútnej slovenskej špičky. V roku 2013 sa stali majstrami Slovenska v mini futbale ml. žiakov (Mc Donald’s CUP). V roku 2015 získal ocenenie pre najúspešnejšieho trénera mládeže žiarskeho regiónu.
Rozhovor s trénerom Milanom Nemcom :
Pán tréner, trénerskú kariéru ste odštartovali práve tu v Podbrezovej. Po 23 rokoch sa sem opäť vraciate na trénerskú pozíciu. Čím vás presvedčila ponuka z Podbrezovej?
„Môžem povedať, že v Podbrezovej som po tretíkrát. Prvýkrát som tu pôsobil v rokoch 1997 -2000. Potom som sa sem vrátil o 5 rokov, keď som spolupracoval s pánom trénerom Kunom, no po trištvrte roku nás odvolali. Takže teraz je to moje tretie pôsobenie v Podbrezovej. Dôverne tu poznám okolie a aj ľudí, ktorí tu pôsobia. Poznám sa aj s pánom majiteľom Ing. Sotákom, takže prichádzam do známeho prostredia. Prvé dojmy sú dobré. Klub sa posunul vo všetkých smeroch a ja sa teším na novú prácu.“
V našom klube sa stretávate so svojimi bývalými zverencami. Tréneri Gajdošík, Koňušík, Turňa, Argyusi dnes pôsobia ako mládežnícki tréneri v našej akadémii. Takže asi aj to spoznávanie s kolegami bude príjemnejšie?
„Už pred svojim príchodom som vedel, kto tu pôsobí. Všetci títo chalani podo mnou trénovali, takže sa poznáme. Myslím si, že mám toľko skúsenosti, že sa môžu odo mňa ešte stále učiť. Záleží len na nich, či budú chcieť čerpať tieto skúsenosti. Poznám ich ako korektných ľudí a bývalých dobrých hráčov. Mal som možnosť niektorých z nich vidieť, pracujú zodpovedne a na vysokej úrovni. Už za tých pár dní sme si mali čo povedať a myslím, že to tak pôjde ďalej. Teším sa na spoluprácu s nimi.“
Naposledy ste viedli mužstvo Pohronia, kde ste odviedli vynikajúcu prácu. Teraz prichádzate, aby ste viedli mládežnícku kategóriu. S akými úlohami a cieľmi prichádzate do klubu?
„Prišli sme do kategórie U-19, ktorá je v živote futbalistu najdôležitejšia. Futbalista prechádza z dorasteneckej kategórie medzi mužov. A to je najťažší futbalový prechod, aký existuje. Menia sa fyzické proporcie hráčov, mení sa futbal, ktorý je u mužov rýchlejší, tvrdší. S mojím trénerským kolegom sme v Žiari pracovali s množstvom mladých hráčov, dokonca Špyrka a Pavúk, ktorých sme viedli v Pohroní, teraz pôsobia tu. Pre nás to nie je nič nové. Vieme, čo chlapci potrebujú, ako ich správne zaťažiť. Ak budú chcieť, tak budú pod našim vedením určite napredovať. Zaujíma ma však aj ich život. Zaujímajú ma ich študijné výsledky, chovanie. Všade kde som pôsobil, som vychovával ľudí a verím, že aj títo chalani budú nielen dobrí futbalisti, ale predovšetkým dobrí ľudia.“
Máte za sebou už úvodné tréningy s mužstvom. Absolvovali ste už aj prvý zápas. S rovesníkmi z Brna sme prehrali 1:2. Splnil zápas vaše očakávania? Ako ho hodnotíte?
„Prvýkrát sme videli našich zverencov v akcii. Tri dni predtým sme ich videli v tréningu, takže určitý obraz sme si už stihli urobiť. Určite ten zápas bol poučný. Videli sme, na čom treba robiť. V tréningoch chalani ukázali, že sú na veľmi slušnej technickej úrovni. Bude potrebné popracovať na tých atribútoch, o ktorých som hovoril. Veľkým problémom nášho futbalu je rýchla práca s loptou. Pre mňa je to najväčší hendikep slovenských hráčov. Na tomto budeme pracovať tak, aby sme napredovali a zlepšili sa. Nejde tu o lokomočnú rýchlosť, ale o rýchlosť s loptou. To znamená prijať loptu, rýchlo ju odovzdať, hrať na jeden dotyk. To je najkrajší futbal a my ich budeme viesť k tomu, aby taký hrali.“
Máme pred sebou ešte takmer celú zimnú prípravu. Skúste nám v krátkosti povedať niečo o jej priebehu. Na čo sa v nej chcete zamerať?
„Táto zimná príprava bude dosť krátka. Som milo prekvapený počasím. Pamätám si, že tu boli vždy kruté zimy. Teraz je tá zima mierna, ale je ešte dosť času, aby to prišlo, kopa snehu, kruté mrazy. Ale ako som už povedal, podmienky sa vylepšili, umelá tráva je v dobrom stave, logistika funguje, takže myslím si, že by nemali byť žiadne problémy. Na budúci týždeň odchádzame na sústredenie, kde sa s chalanmi lepšie spoznáme a povieme si zásady spoločného fungovania. Potom bude ten čas neľútostne plynúť a 22.februára už hráme majstrovský zápas. Bude to veľmi krátke a intenzívne. Už sú preč tie časy, keď sme behávali veľké objemy a boli z toho mesiace unavení. Myslím si, že je to dobré pre futbal, hoci sa podľa mňa troška ponáhľajú so začiatkom súťaže.“
Otázka na záver. Dávate si nejaké osobné ciele, ktoré by ste chceli v našom klube dosiahnuť ?
„Mojím osobným cieľom bolo vždy pozdvihnúť všetkých, ktorých mám pod sebou a ktorých vediem. Viem ako nato, pretože mám doma bývalého reprezentanta a myslím si, že aj hráči, ktorých som viedol vedia, že som sa ich vždy snažil naučiť to, čo nevedeli a dať im obraz o tom ako to má fungovať. V športe sa nič nedá oklamať. Nie je to spoločnosť, kde sa dá podvodom niečo získať. Na tom ihrisku musia vždy odovzdať maximum a k tomu ich budem viesť. Každý jeden hráč, ktorý niečo dosiahne ,v živote vám to potom vráti. Pre mňa je to najväčšia odmena. Mal som odtiaľto hráčov ako je Mišo Breznanik, Janko Gajdošík, Marek Bažík, ktorí mi to moje úsilie vrátili tým, kam sa až dostali. Vždy si pre mňa nájdu slovo a to je pre mňa najdôležitejšia vec.“
