Naposledy sme vám priniesli rozhovor s trénerom našej 19-tky Rasťom Urgelom. Tentokrát v sérií rozhovorov pokračujeme s hlavným trénerom našej 17-tky Martinom Poljovkom.
Pán tréner, koronakríza opäť naplno zasiahla športový svet. Prerušili sa mládežnícke ligové súťaže, chalani trénujú individuálne. Ako vy vnímate vzniknutú situáciu, jej dopady na šport?
„Za pomerne krátky čas je to už druhá konfrontácia s koronavírusom. Dá sa povedať, že s prvej vlny sme sa poučili a našli spôsoby ako na vzniknutú situáciu reagovať. Samozrejme, čo sa týka športu, tréningu a športovej výkonnosti je to určite problém. Obzvlášť pri kolektívnych športoch. Ale zasiahlo to celú spoločnosť, celý svet. Berieme to ako fakt, musíme toto obdobie prečkať a snažiť sa z neho vyťažiť aj pozitíva.“
Hráči trénujú individuálne alebo v malých skupinách, majú teraz oveľa viac voľného času. Ako sa vy snažíte využiť toto obdobie? Venujete sa možno nejakým iným aktivitám, na ktoré počas sezóny nie je čas?
„Pochopiteľne, času je o niečo viac ako keď sezóna prebieha v štandardnom režime. Ale nie je to zas tak, že by som nevedel čo s voľným časom. Mám možnosť venovať sa veciam, na ktoré som predtým nemal až tak veľa priestoru. Sledujem množstvo zápasov, samovzdelávam sa a chodím športovať do prírody. Je to o niečo iný režim ako počas bežnej sezóny, ale práce sa nájde vždy dostatok.“
Prejdime teraz k bilancovaniu jesennej časti, ktorá je stále prerušená. Aktuálne sa naša 17-tka nachádza na 5.priečke. Ako hodnotíte doterajšiu časť sezóny? Môžeme byť s aktuálnym umiestnením v tabuľke spokojní?
„Myslím si, že na bilancovanie nie je dôvod. V podstate sme odohrali 11 kôl, čo je presná tretina súťaže. Samozrejme, aj za tých 11 kôl sa dá aký taký obraz vytvoriť, no postavenie v tabuľke pri mládežníckych tímoch až tak neriešime. A hlavne tá tabuľka nie je úplná. Družstvá majú odohraný rôzny počet zápasov, preto poskytuje skreslený obraz o výkonnosti jednotlivých tímov. No ak by som mal odpovedať na otázku, tak si myslím, že piata priečka ja možno mierne nad naše očakávania.“
Z 11-tich stretnutí máme bilanciu 5 víťazstiev, 1 remíza a 5 prehier. Odráža táto bilancia výkonnosť mužstva počas jesene? Alebo boli zápasy, ktoré sme mohli a mali zvládnuť lepšie? Či už z pohľadu výkonu, ale aj výsledku?
„Samozrejme z odstupom času máte vždy pocit, že v niektorých zápasoch sa dalo urobiť viac , alebo niečo inak. Mňa osobne mrzia najmä zápasy s pravdepodobne najsilnejšími súpermi Slovanom a so Žilinou. Tie sme nezvládli hlavne výsledkovo. Aj keď zápas so Žilinou 2/3 času splnil naše očakávania, no napriek tomu bol výsledok pre nás nepriaznivý. No viac bolo zápasov, ktoré nás potešili a to je dôležité. Veľmi ma teší fakt, že v každom zápase sme strelili gól.“
V 1.kole jesennej časti sme prehrali na pôde Ružomberka 4:1. V 12. kole sme sa stretli s rovnakým súperom na domácej pôde a bola z toho remíza 2:2. Je pre Vás takéto porovnanie akýmsi odzrkadlením progresu mužstva počas jesennej časti? Ak áno, v akých aspektoch hry mužstva vidíte najlepšie zlepšenie a progres?
„Tak konkrétne Ružomberok určite patrí k tomu lepšiemu v rámci súťaže U-17. Tie dva zápasy boli úplne odlišné. Aj tým, že kvôli korone bola príprava pred sezónou kratšia ako obvykle , som družstvo ešte len spoznával. Prvý súťažný zápas nám ukázal niekoľko vecí, ktoré sme museli riešiť a stále riešime. No a druhý zápas s Liptákmi bol zároveň aj našim zatiaľ posledným pred prerušením. Bol veľmi hektický. Prehrávali sme polčas 0:2, súper navyše zahodil penaltu. Je veľkým pozitívom, že chlapci dokázali tento zápas vyrovnať a pri troške šťastia sme ho mohli dotiahnuť aj do trojbodového konca. Skôr si však cením morálku a silu chalanov, že sa dokázali po zlom prvom polčase zdvihnúť a nakoniec získať bod. Také skúsenosti nás posúvajú ďalej a udržiavajú nás vo viere, že sme na správnej ceste.“
Na druhej strane v takejto konfrontácií sa ukážu aj nedostatky v hre mužstva. Z vášho pohľadu v akých aspektoch hry mužstva vidíte najväčšie nedostatky a najväčší priestor na zlepšenie ?
„Priestor na zlepšenie je vždy a obzvlášť pri mládežníckych kategóriách je markantný. O tom je práca s mladými ľuďmi. Máme spravenú dôkladnú diagnostiku na úrovni tímu a aj na úrovni jednotlivcov a to nám pomáha pri odstraňovaní rezerv. Sú to však veci, ktoré sú zvládnuteľné a spolu s kolegami sa na tieto výzvy tešíme.“
V tejto vekovej kategórii je veľmi dôležitý aj individuálny rozvoj hráčov. Ako ste v tomto smere spokojný s prácou chalanov na tréningu a ich výkonmi v zápasoch? Nájde sa hráč, ktorý vás počas jesene možno príjemne prekvapil svojim prístupom, nasadením, či výkonnosťou v zápasoch?
„Futbal je tímový šport a ja ho aj tak beriem. Preto tu nebudem vyzdvihovať jednotlivcov. Samozrejme bolo niekoľko zápasov, kde nás potešili viaceré individuálne výkony. Množstvo hráčov zaznamenalo progres a to je to najpodstatnejšie. Odzrkadlilo sa to aj v niekoľkých nomináciách do reprezentačných výberov a to vždy poteší. S prístupom k tréningom a morálkou v zápasoch sme počas sezóny neriešili výrazné negatíva a z tohto pohľadu to je bežný mládežnícky kolektív. Sú ochotní pracovať, počúvať a zlepšovať sa. Mňa osobne práca s nimi baví a verím, že nám v budúcnosti budú robiť v klube radosť.“
Pán tréner na záver otázka. Aktuálna situácia veľmi nepraje športu. Dá sa vôbec na tejto situácii nájsť niečo pozitívne? Či už z pohľadu trénera alebo samotných hráčov?
„Vo vzťahu k športu je len veľmi ťažké nájsť v tejto situácii nejaké pozitíva. Jednoducho nám nie je dovolené robiť to čo nás baví, čo náš živí a napĺňa. Je možné, že s odstupom času nájdeme aj v tomto období nejaké plusy či už vo vzťahu k športu alebo iných odvetví života. Možno chalani, ktorí nie sú z okolia Podbrezovej a žijú na internátoch sa môžu viac venovať rodinám, ale aj aktivitám, na ktoré počas normálnej sezóny nemajú až tak veľa času. Verím, že sa čo najrýchlejšie vrátime do štandardného futbalového života a v zdraví prekonáme toto náročné obdobie.“
