Bod s príchuťou víťazstva sme získali po piatich prehrách v rade na domácom ihrisku proti veľmi silnému súperovi, Slovanu Bratislava, ktorý teda nenaplnil pozíciu papierového favorita. Tú mu zverenci Mareka Fabuľu aj napriek nevydarenému úvodu prekazili.
Hostia začali zápas aktívne. Už v deviatej minúte bol vo veľkej šanci Hološko, jeho strelu ešte Martin Kuciak vyrazil, lenže z následného rohového kopu hlavou otvoril skóre Milan Rundić (0:1). O štyri minúty neskôr mohol po chybe Božikova odpovedať Mikuš, jeho ďalekonosný pokus Greifovu bránu minul. Na druhej strane zas navýšiť skóre v prospech Bratislavčanov chcel Jakub Mareš, ktorý dostal presný center na malé vápno, avšak nenamieril presne. Český legionár mal príležitosť aj šesť minút pred koncom polčasu, zoči-voči Kuciakovi uspel náš gólman: „Dostali sme rýchly gól po štandardke. Neteší nás to, pretože zo štandardných situácií dostávame dosť veľa gólov,“ vypichol nešťastný moment Miroslav Viazanko: „Úvod zápasu patril Slovanu. My sme na ihrisko prišli trochu zakríknutí. Vďaka šťastiu sme neinkasovali druhýkrát. Súper dal gól po našej individuálnej chybe, kedy sme nepokryli zakončujúceho hráča. Pribúdajúcimi minútami sa postupne sily začali vyrovnávať. V druhej polovici prvého polčasu bol futbal z našej strany akceptovateľný,“ hodnotil úvodné dejstvo tréner Marek Fabuľa.
„Posledné zápasy sme si prehrávali v úvodných minútach. Do dvadsiatej minúty sme prehrávali s Trenčínom, Michalovcami aj v Ružomberku. Pre brankára je to strašne ťažké, pretože si nechytí loptu do rúk a dva-trikrát ju ťahá z brány. Teraz ten úvod nepriniesol nič nové, dostali sme gól, ale mentálna sila mužstva išla z každého jedného z nás,“ nechal sa počuť brankár Martin Kuciak.
V druhom polčase Podbrezová prebrala taktovku nad zápasom a tlačila sa čoraz častejšie k bráne súpera. Obrovskú šancu spálil v 62. minúte Ján Krivák, jeho hlavičku chytil Greif. Po následnom rohu však už ani brankár Slovanu nestačil na zakončenie Bernadinu. Lopta sa podrážala v šestnástke, až ju holandský legionár dostal do siete: „Bol to oslobodzujúci pocit, pretože sme prehrávali a po tomto góle bol stav vyrovnaný. Vlial nám nádej, že môžeme so zápasom ešte niečo urobiť a streliť aj ďalšie góly, pretože aj potom sme mali nejaké šance,“ opisoval svoje pocity holandský legionár, ktorý po celý čas veril v schopnosti tímu, aj za nepriaznivého stavu: „Bol to veľmi ťažký zápas. Myslím si, že bolo veľmi dôležité niečo uhrať, pretože v posledných týždňoch prežívame veľmi ťažké obdobie. Získali sme bod, ktorý chutí ako víťazstvo. Najlepšie by bolo, keby sme vyhrali, ale ten jeden bod sme si zaslúžili. Sami sebe sme hovorili, že môžeme veci robiť lepšie a odlišne, ako doteraz. Vravel som si, že musím pracovať ešte viac,“ prezradil.
„Čo je veľmi dôležité, tak vstup do druhého polčasu bol z našej strany úplne iný. Bol plný emócií, nasadenia, čo vyústilo do jedného gólu, čo svojím spôsobom je pre nás potešujúce. Pri troche šťastia sme však mohli nejaký ešte pridať,“ doplnil Fabuľa.
Zápas však zdramatizovala červená karta mladého Sedláčka po faule na Čavrića, ktorá vyvolala emócie na oboch stranách: „Snažil som sa trafiť loptu. Podľa mňa som ju trafil, ale rozhodca sa rozhodol tak, ako sa rozhodol. Z môjho pohľadu som určite trafil loptu. Nemám k tomu čo viac povedať,“ vyjadril svoj názor na vylúčenie mladý záložník Sedláček.
Emocionálne vzplanutie na oboch stranách však nejako prehnane nehodnotil Miroslav Viazanko: „Zažil som to už veľakrát a myslím si, že tak dlho, ako budem hrať ligu, tak dlho to budem zažívať, čiže nič nové,“ úsmevne poznamenal: „Po červenej karte to bol svojim spôsobom len taktický bod, aby sme výsledok udržali. Mali sme síce nejaké náznaky. Celkovo sme s bodom spokojní. Pre kabínu je to v tomto náročnom období skvelý impulz. Verím, že nám to pomôže a že to bude ten správny impulz pred zostávajúcimi dvomi zápasmi,“ pokračoval podbrezovský lodivod, ktorý okrem Sedláčka prišiel počas stretnutia aj o asistenta Guzu. Ten bol z lavičky taktiež vyhostený: „Konečne sme zažili zápas, kedy to bolo v poriadku nie len na ihrisku, ale aj na lavičke. To, ako to vyhodnotil štvrtý rozhodca, tak to bol jeho popud. Tá emócia však bola výborná. Veľmi dlho to tu nebolo a som rád, že prišla. Bolo to správne palivo k tomuto bodu,“ dodal.
„Z pohľadu vývoja tabuľky sa nič iné nedalo čakať, pretože Slovan má majstrovské ambície. My, bohužiaľ, musíme skonštatovať, že hráme o záchranu. To sa prenieslo do tých emócií. Prišlo vylúčenie, bolo tam pár sporných verdiktov a jednoducho to je taký štartér na emócie. Myslím si ale, že to nebolo nič strašné. My sme to ustáli a mentálne sme sa neznížili k žiadnemu oplácaniu. To bolo pre nás víťazstvo,“ vyjadril svoj pohľad na vec Kuciak.
Podbrezovčania si však dokázali, že môžu aj proti papierovo kvalitnejším protivníkom hrať vyrovnanú partiu: „Táto remíza je veľmi cenná. Každá takáto vzpruha mužstvu pomôže. Zvlášť, keď príde po zápase s takýmto silným súperom. Ďalšia dôležitá vec bola tá, že sme podali kolektívny výkon. To nás zdobilo v predchádzajúcom období, keď sa nám darilo,“ uvedomoval si Viazanko, na ktorého nadviazal Marek Fabuľa: „Chlapci sa v každom zápase v rámci svojich možností snažia odovzdať maximum, ale stále to bola taký úloha zbitého psa. Som rád, že v tomto zápase im aj šťastie pomohlo k tomu, aby sa dokázali nadýchnuť a veriť svojim schopnostiam. To dobré, čo mali, to dali von. Je to tiež vec každodennej práce, aby vyťahovali to, čo vedia a nie to, čo nevedia. Som rád, že sa presvedčili, že svojimi danosťami dokážu byť nepríjemným súperom pre každého,“ uzavrel kouč „Železiarov“.
Matej Kubove
