V sobotu od 17:00 nastúpili Železiari v domácej Zelpo Aréne na posledný súťažný zápas v sezóne 2020/2021. Súperom našich chlapcov boli futbalisti FC ŠTK 1914 Šamorín. Prvý gól stretnutia prišiel v 18. minúte, keď sa z vnútra pokutového územia presadil hosťujúci Rymarenko – 0:1. V 23.minúte našiel Grešák presným centrom hlavu Ďatka, proti bol však hosťujúci brankár Horváth. V 39. minúte to skúšal hlavou Grendel, nemieril však presne. V 41. minúte posunul Erik Grendel loptu do jazdy Galčíkovi, ten však z uhla mieril iba do bočnej siete. V 44. minúte to z diaľky vyskúšal Kukoľ, jeho strela však mierila nad hosťujúcu bránu. Po zmene strán prišla prvá veľká šanca v 50. minúte, keď sa do pokutového územia predral Ďatko, našiel Pavúka, no jeho strelu výborne vyrazil hosťujúci Horváth. V 67. minúte spálil veľkú šancu striedajúci Breznanik, keď osamotený hlavou minul hosťujúcu bránu . V 73. minúte sa vo výbornej pozícií ocitol Kováčik, no jeho strelu z 11 metrov dokázala výborne zneškodniť hosťujúci Horváth. V 84. minúte stiahol nedovolene v 16-tke Grendela Mezovský a nariadený pokutový kop pohodlne premenil Breznanik – 1:1. Nervózny záver stretnutia už ďalšie góly nepriniesol, a tak sa s druholigovou sezónou rozlúčili Železiari remízou proti Šamorínu.
Zaujímavosťou sobotňajšieho duelu bol fakt, že najmladšími hráčmi oboch mužstiev boli brankári. Kým hosťujúci Attila Horváth, len pred mesiacom dovŕšil 18 rokov, strážca domácej svätyne Adam Danko oslávi 18-te narodeniny až v júni. My sme sa s Adamom, ktorý sa stal najmladším brankárom aký kedy nastúpil v súťažnom stretnutí v podbrezovských farbách, zhovárali po poslednom ligovom vystúpení Železiarov v tomto ročníku.
Adam, máš za sebou debut v súťažnom stretnutí za A-tím. Aké sú tvoje pocity po tomto debute?
„Moje pocity sú neopísateľné. Zahral som si s hráčmi, od ktorých sa každodenne učím na tréningoch a od ktorých zbieram skúsenosti. Som nesmierne šťastný, že som mohol nastúpiť a že som dostal dôveru od pána trénera Radványiho. Veľmi si to vážim. Takisto sa chcem poďakovať mojím brankárskym kolegom, s ktorými tvoríme výbornú partiu a odvádzame dobrú prácu pod našim pánom trénerom Tomášom Čechovičom. Dáva a venuje nám všetko, čo sa dá, a my všetci si to veľmi vážime a radi sa pri ňom zlepšujeme. Moje poďakovanie patrí aj trénerovi brankárov Jankovi Polónymu, ktorý mi pomáhal v ťažších časoch v minulosti a viedol ma aj v staršom doraste v Podbrezovej.“
Kedy si sa dozvedel informáciu, že v sobotu proti Šamorínu nastúpiš práve ty? Prekvapilo ťa to ?
„Dozvedel som sa to 2 dni pred zápasom, teda vo štvrtok po tréningu. Osobne ma táto správa príjemne prekvapila. Určite som to nečakal, no na druhej strane som bol veľmi šťastný a plný očakávaní.“
Ako si sa cítil pred samotným zápasom? Pociťoval si nervozitu či stres?
„Klamal by som, keby som povedal, že som nebol nervózny. Počas rozcvičky však nervozita zo mňa opadla a už som sa naplno koncentroval a sústredil na zápas. Musím vyzdvihnúť charakter každého člena nášho mužstva, pretože ma veľmi podporovali pred a aj počas zápasu. Veľmi mi tak pomohli. Cítil som sa oveľa lepšie, keď som cítil ich podporu a som im zato vďačný.“
Poďme k samotnému stretnutiu . Ako hodnotíš stretnutie proti Šamorínu?
„Myslím si, že sme dominovali počas celého zápasu. Vypracovali sme si dostatok šancí proti silnému a agresívnemu súperovi. Neboli sme však efektívni v zakončení, a preto sme získali len jeden bod. Je to škoda, pretože súpera sme pustili len do jednej šance, z ktorej sme inkasovali.“
Ako si videl gólovú situáciu hostí z 18. minúty stretnutia?
„Akcia sa ťahala po mojej ľavej strane. Súper poslal prudkú loptu pred bránu, na ktorú som sa snažil zareagovať. Bohužiaľ to však nestačilo a lopta skončila v sieti. Určite sa tomu dalo predísť vopred a určite som mohol spraviť niečo inak aj ja. S pánom trénerom brankárov si to spoločne pozrieme na videoanalýze a povieme si, čo sa dalo spraviť lepšie.“
Okrem gólovej situácie si v zápase nemusel predviesť vážnejší zákrok. Ako by si zhodnotil svoj výkon ty sám?
„Je pravda, že som tej práce nemal veľa. O to viac som musel ostať sústredený a dbať na správnu a hlasnú organizáciu mužstva. Ja osobne som so svojim výkonom spokojný, aj keď som urobil pár chýb, na ktorých potrebujem stále pracovať. V rozohrávke som sa cítil super, rozdal som pár dlhých prihrávok na našich krajných hráčov. Keď pred vami hrá taký skúsený hráč ako je Boris Godál, tak je to veľká pomoc a rozohrávka je oveľa jednoduchšia. Tréner brankárov bol s mojim výkonom spokojný, ale ako vravím, všetky detaily môjho výkonu si spoločne prejdeme na videoanalýze.“
Ty si debutoval v A- mužstve ešte pred dovŕšením 18 – tich rokov. Na tribúne ťa podporoval ocino, stihol si už osláviť tento úspech v kruhu rodiny? Čo na tvoj debut povedali blízki a ako to prežívali?
„Moja rodina je pre mňa to najdôležitejšie a máme medzi sebou veľmi silný vzťah. To, že bol na zápase len môj ocino pramení z toho, že mamina aj starí rodičia veľmi prežívajú moje výkony, a preto sa na zápas pozerali doma v obývačke. S ocinom prežívame futbalové chvíle už od mojich 6 rokov a berie to profesionálne. Plne mi veril, pretože vidí môj progres a nemal žiadne obavy z toho či zápas zvládnem. Bez podpory mojej rodiny by som nikdy nebol tam kde som a som im vďačný za všetko, čo mi dávajú a ako ma podporujú. Nikdy im to nezabudnem. Oslávili sme to tak, že sme sa o tom doma spoločne rozprávali a čas sme trávili všetci spolu. Ocino ma po zápase objal a mal slzy v očiach. Je na mňa veľmi hrdý a ja mu ďakujem za všetky jeho rady, ktoré mi v doterajšej kariére pomohli. Ako posledné by som chcel pozdraviť aj mojich starých rodičov. Volám im každý deň, bavíme sa o všetkom a mám s nimi krásny vzťah. Takže aj im chcem touto cestou veľmi pekne poďakovať.
Čo pre teba tento debut aj smerom do ďalšej kariéry znamená a aké ďalšie méty by si rád v najbližšej dobe vo futbalovom živote dosiahol?
„Pre mňa to znamená veľmi veľa. Tento zápas mi dal veľa skúsenosti a bol odmenou za moju prácu. Ukázal mi však rezervy, na ktorých musím pracovať a taktiež mi dodal ešte väčšiu motiváciu do ďalšej práce. Mojim ďalším a vzdialenejším cieľom je účasť na ME do 19 rokov, ktoré sa konajú u nás doma na Slovensku. Z krátkodobého hľadiska je mojim cieľom úspešne odtrénovať letnú prípravu, dostať sa na najbližší reprezentačný zraz, úspešne dokončiť 3. ročník strednej školy a zvládnuť skúšky na autoškolu.“
