Michal Breznanik patril po opätovnom príchode do Podbrezovej na jeseň minulej sezóny k najlepším hráčom tímu a výraznou mierou prispel k vtedajšiemu druhému miestu v polovici ročníka. Počas zimnej prestávky sa ale zranil, a tak sme ho už niečo viac ako osem mesiacov nevideli v súťažnom dianí.
Ľavé koleno nevydržalo a nešťastný moment Michala vyradil na najdlhší čas v jeho kariére. Nakoniec bola nevyhnutná aj operácia: „Zranenie sa mi stalo na sústredení. Ušla mi noha, zle som dopadol a roztrhol som si väzy v kolene, čo sme sa dozvedeli až o tri mesiace. Dovtedy sme boli v tom, že je to iba natiahnuté. Možno meniskus,“ povedal Breznanik, ktorý sa bohužiaľ nevyhol komplikáciám: „Pôvodne operácia nehrozila. Tri mesiace som posilňoval a mysleli sme si, že to bude dobré, ale vždy tam niečo bolelo, pichalo, takže som šiel na ďalšiu kontrolu a zistilo sa, že ten väz nie je v poriadku. Po tých troch mesiacoch sme navyše zistili, že je to naozaj roztrhnutý väz, ktorý drží iba na dvadsať percent. O tri týždne neskôr som šiel na ďalšiu operáciu a teraz mám tri mesiace po operácii,“ posťažoval si bývalý slovenský reprezentant: „V podstate ma to bude stáť až deväť mesiacov, pretože tie tri pred operáciou som tiež nehral. Ďalšie tri mám ešte pred sebou.“
Kým jeho spoluhráči nedávno začali nový ročník a bojujú vo Fortuna lige, 31-ročný ľavý obranca či krídelník svedomito zarezáva v iných priestoroch: „Už sa dávam dokopy. Bicyklujem, posilňujem. Musím nabrať nejaké svaly, pretože všetky zmizli. V Podbrezovej máme výbornú rehabilitáciu, ktorú má na starosti Pavol Purdek. Ten sa stará, aby sa to dobre hojilo. Chodím aj do Banskej Bystrice k Romanovi Švantnerovi do fitka. Tam ma dávajú dokopy po silovej stránke,“ pokračoval Breznanik.
V Mišových plánoch figuruje návrat do hry ešte počas jesennej časti, no to nezáleží iba od neho: „Chcel by som začiatkom novembra začať hrať. Vtedy by to malo byť dobré, ale neviem, či budú komplikácie, alebo nie. Uvidíme, ako to pôjde, ale plánujem návrat na ten november, aby som stihol nejaké zápasy,“ verí dôležitý hráč nášho mužstva: „Ak sa to ale nepodarí, tak sa nič nedeje. Začnem na jar.“
Momentálne musí ísť stále dobre naplánovanými krokmi: „Možno o dva týždne začnem behať. Postupne zapracujem na kondičke, potom dotyky s loptou. O mesiac-dva by som sa mohol zapájať do tréningov s mužstvom,“ hovorí rodák z Revúcej, ktorý zo súčasnej situácie vedu nerobí: „Nie je to ľahké. Tým, že som mal veľa zranení, tak sa nejako točím v jednom kolotoči. Dúfam ale, že to už skončilo. Už ma však nejako prešlo to, že by som vešal hlavu alebo nejako smútil. Taký je život.“
Na druhej strane ho ale hneval fakt, že dobre rozbehnutú sezónu 2016/17 nemohol pomôcť spoluhráčom doviesť do úspešného konca: „Mrzelo ma to, pretože to bolo dobre rozbehnuté. Chýbal len krôčik, aby sme išli do Európy a spravili veľký krok, no nepodarilo sa to, bolo tam viac zranení. Okrem mňa absentoval dlhodobo napríklad aj Andrej Rendla a stále niekto ďalší vypadol na nejaký čas. Či už Jaro Kostelný, alebo Ľuboš Kupčík.“
Keďže skúsenosti s nútenými pauzami kvôli zdravotným problémom už má, tak teraz vie, čo čakať po príchode na trávnik: „Lopta chvíľu zavadzia, čo je trochu problém,“ smeje sa Breznanik: „Hrať futbal sa však nedá zabudnúť, takže ono sa to za týždeň-dva vráti. Skôr kondične to býva horšie, lebo telo aj svaly bolia. Po tejto stránke netreba nič prepáliť. Musí to byť postupné, nesmie sa zrýchliť, lebo potom sa človek vráti o dva týždne späť,“ ozrejmil tento proces podbrezovský futbalista: „Keď sa blíži návrat, tak sa vždy veľmi teším. Vychutnávam si každú minútu na ihrisku, atmosféru v kabíne pred zápasom…,“ hovoril, ako keby si to v duchu predstavoval.
Verme, že Michala Breznanika sa už čoskoro dočkáme na zelenom trávniku nie len našej Zelpo Areny, ale i na ihriskách súperov a znova bude svojimi výkonmi robiť radosť podbrezovským fanúšikom: „Vrátim sa ešte lepšie pripravený,“ odkazuje súperom.
Matej Kubove
