Železiari píšu aj v tejto sezóne jeden krásny futbalový príbeh. Aktuálne sa tešíme z jednej z najúspešnejších sezón v histórii klubu, druhýkrát po sebe sme postúpili do prvej šestky, po 23. rokoch sme v semifinále Slovnaft cupu a sezóna stále nekončí. Veľkú zásluhu na tom má aj Roland Galčík.
Posledný zápas základnej časti sme odohrali v Ružomberku, kde sme nastúpili s historicky najmladším tímom, s vekovým priemerom len 21 rokov. Zápas sme síce nevyhrali, ale radosť z postupu bola veľká, čo potvrdzujú aj Rolove slová.
„Aj napriek tomu., že sme prehrali, emócie boli úžasné. Postúpili sme medzi šesť najlepších tímov súťaže, čakajú nás veľmi ťažké zápasy a verím, že nazbierame čo najviac bodov.“
Ďalším významným míľnikom tejto sezóny bol postup do semifinále Slovnaft cupu. Radosť bola o to väčšia, že sme zdolali majstrovský Slovan a do semifinále sme sa prebojovali po dlhých 23. rokoch.
„Slovan má najlepšie mužstvo na Slovensku, dokázali sme ich zdolať, navyše na Tehelnom poli, takže sme radi. Doma sme prehrali 0:6, poučili sme sa z chýb, ktoré sme v tom zápase urobili a dobre sme na to zareagovali.“
Zápas so Slovanom mal úplne inú atmosféru a hráči podali výborný a nebojácny výkon.
„Možno to bolo aj tým, že to je pohár, povedali sme si, že nemáme čo stratiť, ideme do toho naplno a veci, ktoré sme si v kabíne povedali, tak sme plnili aj na ihrisku. Bol to špecifický zápas aj tým, že to nebol ligový zápas, ale hrali sme o postup. Pred zápasom proti Slovanu je motivácia určite väčšia, ale ja to vnímam tak, že keď už vstúpim na ihrisko, tak sa nepozerám aké mená hrajú proti mne, ale už sa sústredím len na svoj výkon.„
Rolo sa vracia na trávnik po zranení. Do zápasu so Slovanom nastúpil až v druhom polčase, ale jeho príchod spolu s Chrisom Kabongom bol ešte väčším oživením ofenzívy.
„Bol som zranený, ale dostávam sa z toho, cítim sa dobre a verím, že sa čo najskôr dostanem naspäť do formy, aby som pomohol mužstvu. Od náhradníkov sa vždy očakáva, že prinesú oživenie, čo sa aj podarilo, s Kabom sme priniesli nový impulz do ofenzívy.“
Po zápase vybuchol na ihrisku, aj na tribúne obrovský gejzír radosti.
„Bola to krásna emócia, až by som povedal, že eufória. Nesmieme sa však s tým uspokojiť, musíme chytiť tú šancu za pačesy a dostať sa v pohári čo najďalej.“
V semifinále nás čaká Trnava, s ktorou nás okrem dvoch ligových zápasov, čakajú aj dva semifinálové súboje.
„Dostali sme Trnavu, je to 50 na 50 a je to spravodlivé. Jeden zápas je trochu aj o šťastí, ale dvojzápas je už o taktike a bude to určite opatrnejšie. Myslím, že sme doma silní. Musíme uhrať čo najlepší výsledok, aby sme na domáci zápas prilákali čo najviac fanúšikov. Verím, že zvíťazíme a budeme sa tešiť z postupu.“
