Prestížny zápas so Slovanom Bratislava sme v sobotu prehrali 0:1. V Zelpo Aréne sme pritom nepodali zlý výkon, na trávniku však chýbali šance. Zverenci trénera Nikodimosa Papavasiliua získali tri body po zásahu Františka Kubíka zo 7. min – bola to jediná priama strela do priestoru oboch žrdí počas celého stretnutia.
V základných zostavách oboch mužstiev prišlo k niekoľkým zmenám. Tréner Marek Fabuľa ponechal gro zostavy zo súboja v Trnave, len na hrote útoku namiesto Romana Sablera nastúpil Andrej Rendla. Slovan musel oželieť vykartovaného kapitána a špílmachra tímu Marka Milinkoviča, do zostavy tak pribudol ľavý obranca Jakub Podaný a Adam Zreľák sa presunul do krídelného priestoru.
Slovan pricestoval na Horehronie v roli veľkého favorita. Naposledy vyhral šláger v Trenčíne a ak chce pomýšľať na zisk ligového titulu, zápasy ako u nás v Podbrezovej by mal vyhrávať. Začal sebavedomo. Aktívne, s pestrou kombináciou, navyše skoro sa dočkal úvodného gólu. V spomínanej 7. min center ľaváka Podaného prepadol na zadnú tyč, kde Vittek pohybom urobil priestor Františkovi Kubíkovi, ktorý zblízka nezaváhal. Gól – prvá a posledná strela medzi priestor troch žrdí v zápase.
V nasledovnom priebehu videla Zelpo aréna vyrovnaný futbal. Naše mužstvo pragmaticky využívalo každý odpískaný faul na útočnej polovici, aby rozohralo štandardku. Stopéri Krivák s Kostelným sa premiestnili na hrot a snažili sa využiť dobre kopnuté lopty od Pabla Podia. Tak sme sa ocitli v dvoch veľkých šanciach, v prvom polčase ju mal na hlave Ján Krivák, v druhom Jaroslav Kostelný.
Kapitán Kostelný hovoril po stretnutí, že sa z neho dalo vyťažiť viac. Chýbalo mu z neho bodové ohodnotenie pre Podbrezovú. „Hostia dali rýchly gól zo svojej šance, naopak, my sme nepremenili svoje príležitosti. Mali sme ich niekoľko, hlavne po štandardných situáciách, ktoré sme nacvičovali a mohli sme z nich udrieť. Pri svojej šanci som sa snažil odpútať od brániaceho hráča, ale hlavičkoval som nad bránku. Myslím si, že Slovan nemal nejaké veľké šance, až v závere tam mal nejaké brejky, ale to sme už otvorili hru, takže to bolo logické. Na našom teréne sa ťažko kombinuje, spoliehali sme sa na štandardky, mrzí ma, že nám nič do bránky Muchu nepadlo a prehrali sme,“ skonštatoval.
Predsa pochvala
Mužstvo napriek prehre musíme pochváliť. Hráči sa snažili, bojovali, veľa toho nabehali. Neľakali sa veľkosti súpera. Stopéri uskákali niekoľko ťažkých súbojov s reprezentantmi Vittekom a Priskinom, krajní obrancovia zvládali bežecké súboje so Zreľákom či Kubíkom, síce hlavne Kubík je neskutočne bežecky disponovaný hráč, ktorý dokáže prejsť polovicu ihriska. Nie nadarmo svojho času hviezdil v holandskej Eredivisie v Haagu. Pridanou hodnotou bolo, že Turňa aj Djordjevič nešetrili krokmi a snažili sa aj o nábehy dopredu, čím krídelníkov Slovana donútili aj čo – to brániť. V ofenzíve veľa ustál Andrej Rendla, v krytí lopty dominantný futbalista. Pochvalu si taktiež zaslúži obecenstvo – 2243 divákov Zelpo aréne povzbudzovalo slušne, sme radi za takúto návštevu.
Vo vyjadreniach hlavného trénera Mareka Fabuľu bolo taktiež cítiť pochvalný tón, síce po prehre spokojný akiste byť nemohol. „Zápas nedopadol tak, ako sme si predstavovali. Vykročili sme do neho s príliš veľkým rešpektom voči súperovi. Pripravovali sme sa na Kubíka, že zbieha na hrot, ale nezachytili sme to a inkasovali tak rýchly gól. S mužstvom to zamávalo a už sme sa ťažšie dostávali do štýlu hry, ktorý sme chceli produkovať. V druhom polčase sme zmenou rozostavania Slovan prinútili, aby nám otvoril okienka v obrane, avšak netrafili sme bránku. Mrzia ma hlavne nevyužité štandardky, v ktorých sme dominovali. Mali sme aspoň jednu premeniť,“ povedal. V doterajších troch jarných zápasoch môžeme vyjadriť spokojnosť s defenzívou mužstva, inkasovali sme iba 1 gól, na druhej strane, strelili sme taktiež iba jeden Pablom Podiom v posledných sekundách zápasu proti Senici.
Najbližší zápas Fortuna ligy odohráme v sobotu 12. 3. 2016 o 17:00 h v Zelpo aréne proti MŠK Žilina.
